Nugátová tyčinka v pomarančovej poleve 140g
€4.60
Nugátová tyčinka v pomarančovej poleve.
14 na sklade
Popis
Nugátová tyčinka v pomarančovej poleve. Na výrobu sú použité kvalitné lokálne suroviny a čokoláda. Mandle, pistácie a lieskové orechy sa vždy používajú vo veľkom množstve, horský med je dôsledne vyberaný z tých najlepších odrôd a čistá čokoláda prispievajú k vytvoreniu autentickej pochúťky. Nugát je polotuhá hmota z pražených, jemne mletých mandlí alebo lieskových orieškov, príp. vlašských orechov, zmiešaných s cukrom a ďalšími surovinami, napr. s vaječným bielkom, tukom, kakaovým maslom alebo medom. Výraz nugát zároveň označuje cukrovinku vyrobenú z tejto hmoty, napr. nugátový bonbón. Remeselné spracovanie nugátu sa odovzdávané z otca na syna a s výberom surovín umožňuje zachovať kvalitu produktu. V ponuke sú mandľové nugáty, nugát z lieskových orieškov, nugáty s limoncello a klasický nugát.
VÝROBCA
Spoločnosť Torrone di Iorio sídli v Montemiletto. Vyrába nielen cukrovinky, ale aj kávu a čaj. Spracúva tradičné talianske produkty, používa šetrné výrobné metódy. Spoločnosť Torrone di Iorio sídli v Montemiletto. Vyrába nielen cukrovinky, ale aj kávu a čaj. Spracúva tradičné talianske produkty, používa šetrné výrobné metódy. Zakladateľ tradície Di Iorio sa narodil v roku 1750 v Irpinii, v Dentecane, malej dedinke v obci Pietradefusi od Gaetana Di Iorio. Gaetano Di Iorio, povolaním „copetaro“ (z „cupedia“, nugátu staroveku) využíval tie najlepšie suroviny, ktoré toto územie sprístupnilo – lieskové orechy Avellane, apúlske mandle, horský med, vaječný bielok a iné lokálne suroviny a začal vyrábať lahodné nugáty s rôznymi príchuťami. Gaetanov najstarší syn Michele zdedil podnik a odovzdal ho svojmu synovi Vincenzovi. Činnosť pokračovala vďaka jeho najstaršiemu synovi Federicovi (Dentecane, 1849), ktorý získal svoje prvé oficiálne uznanie mimo miestneho kontextu, ako je uvedené v osvedčení o účasti na podujatí Medzinárodná výstava v Turíne 1911. V roku 1947, bolo vydané osvedčenie o registrácii prevádzkovateľov kočovných profesií provincie Avellino obce Pietradefusi, pričom podnik prešiel do rúk Fiorentinovho najstaršieho syna Federica (Dentecane , 1905), ktorý viedol obchod s rovnakou rodinnou vášňou až do roku 1970. Vincenzo, (Dentecane, 1942 – druhý syn) „profesor“, ako ho s láskou volajú všetci, ktorí ho poznajú, sa napriek jeho učiteľskému povolaniu rozhodol pokračovať v rodinnej tradícii. Dnes je stále „pozorným a žiarlivým“ strážcom receptov, vďaka ktorým je Di Iorio Torroni slávny a nenapodobiteľný. Federico a Anna sú Nemci, ktorí sa v mene tradície rozhodli pokračovať v tomto veľmi dlhom a sladkom príbehu chutí.